Témata k SZZ Sémiotika (pro imatrikulaci v letech 2016-2018) ****************************************************************************************** * ****************************************************************************************** Tato státní zkouška je zaměřená na teorii a dějiny sémiotiky a vybraná témata z analytické Obsah požadovaných znalostí odpovídá tématům probíraným v rámci kurzů Úvod do sémiotiky, D Analytická filosofie I. a II. a Vizuální rétorika I. a II. ****************************************************************************************** * Sémiotika ****************************************************************************************** 1. Sémiotika jako obor a metoda. Popište vybrané základní tradice a paradigmata moderní sé sémiotiky jak z hlediska metody a teoretických motivací, tak z hlediska vědeckých regionů, se utvářely. Např. anglosaská a naturalistická sémiotika (Peirce, Morris, Sebeok…), franco strukturalismus (Saussure, Greimas, Lévi-Strauss...) a post-strukturalismus (Derrida, Fouc Kristeva…), ruský a český strukturalismus (R. Jakobson, pražská škola...), tartuzská škola Uspenskij...), italská sémiotika (U. Eco), sociální sémiotika (G. Kress, vztah sémiotiky a diskursu), belgická tradice (J. M. Klinkenberg, sémiotika a rétorika) atp. Vysvětlete otáz historie a historiografie znakových teorií. Popište vybrané problémy historiografie dějin charakterizujte hlavní otázky a problémy, vyberte si jeden směr, který blíže specifikujete Eschbach, J. Trabant, U. Eco, J. Deely, M. Foucault). 2. Lingvistická teorie znaku, sémiologie a strukturalismus. F. de Saussure: vysvětlete jeh popište kontext vzniku obecné lingvistiky a jejího vztahu k sémiologii. Porovnejte princip a paradigmatiky, vysvětlete klíčové pojmy (diference, systém, struktura, hodnota znaku, ře mluva). Popište prosazení a využití východisek strukturální lingvistiky v rámci tzv. struk Lévi-Strauss, R. Barthes, M. Foucault, R. Jakobson). Uveďte možnosti kritiky strukturálně- přístupu (např. z hlediska anglosaské sémiotiky nebo tzv. post-strukturalistické perspekti 4. Popište dílo Ch. S. Peirce a jeho význam pro sémiotiku: faneroskopie a otázka kategoriz vztah sémiotiky a sémiosis. Znakové schéma, klasifikace a taxonomie znaků (raná a pozdní), oproti de Saussureově koncepci. Vysvětlete Peircovo pojetí forem usuzování: dedukce, induk (klasifikace podle způsobu reprezentace závěru premisami, sylogistických modů, fází zkoumá Peircův pragmatismus a odlište jej od pozdějších pojetí. Srovnejte Peirceovo dělení sémiot spekulativní gramatiku, formální logiku a čistou rétoriku s Ch. W. Morrisovou interpretací sémantika, pragmatika). Popište význam Peircova díla v dalších současných sémiotických kon debatách. Znáte některé aplikace Peircovy znakové teorie? (Např. v teorii vědy, filosofii Popište je. 5.  Sémiotika a filosofie jazyka, problémy aplikované sémiotiky. Vysvětlete problémy a výh sémiotických teorií a metod (např. v lingvistice, estetice, mediálních studiích, filosofii srovnejte Vámi vybrané perspektivy a na specifickém problému, ukažte klíčové rozdíly nebo vybraných perspektiv (např. Fregova a Peircova teorie významu, pojetí metafory u Jakobsona různé pohledy na teorii komunikace atp.). 6. Popište základní charakteristiky teorie znaku v antické tradici a vyberte si jeden směr blíže specifikujete: presokratici, „naznačování“ a věštecká tradice; medicínská tradice (n sémiotický charakter lékařského usuzování); Platón a problém vztahu fysis a nomos jako zdr problematika písma; Aristotelés: logická a „lingvistická“ teorie znaku, rozlišení tekmério enthyméma, sémeia,symbola), usuzování prostřednictvím znaku; teorie znaku u stoiků (pojem ontologie a klasifikace znaků). 7. Popište základní charakteristiky teorie znaku ve středověku a pozdní scholastice. Vyber který blíže specifikujte: Augustinův obrat (signa naturalia/data), terministé (Petrus Hisp signifikace a supozice) a modisté (Tomáš z Erfurtu: modi essendi, m. intelligendi, m. sign Bacon. Barokní sémiotika J. Poinsota (znak jako relatio secundum esse), jezuité z Coimbry. 8. Popište charakteristiky teorie znaku v renesanční tradici a novověku a vyberte si jeden blíže specifikujete. Vztah magie a sémiotiky (hermetický drift, Foucaultův důraz na episte zlom mezi renesančním a novověkým pojetím representace); ozvěny aristotelismu v renesanci lékařské sémiotice. Vznik termínu sémiotika v novověku (J. Locke), význam Logiky z Port Ro novověkého pojetí znaku (např. F. Nietzsche a teorie metafory, John Deely a kritika nomina sémiotiky). 9. Sémiotika ve filosofických perspektivách a teorii komunikace 20. a 21. století. U. Eco sémiotiku. Uveďte klasifikaci kódů na základě způsobu artikulace podle U. Eca, popište jeh Vysvětlete Ecovo pojetí sémiosis ve vztahu k jiným autorům (zejm. ke strukturalismu, C. S. Derridovi). Představte hlavní problémy Ecovy Teorie sémiotiky, zhodnoťte jeho výhody a nev systémům. Popište koncepci Vámi vybraného současného sémiotika (s jakými metodami pracuje, atd.) Povinná literatura: DEELY, John. Four Ages of Understanding: The First Postmodern Survey of Philosophy from An the Turn of the Twenty-First Century. Toronto: University of Toronto Press, 2001. 0-8020-4 ECO, Umberto. Od stromu k labyrintu: historické studie o znaku a interpretaci. Praha: Argo 978-80-257-0305-2. ECO, Umberto. Teorie sémiotiky. Praha: Argo, 2009. 440 s. 978-80-257-0157-7 HJELMSLEV, Louis. O základech teorie jazyka. Praha: Academia 1972. MANETTI, Giovanni. Theories of the Sign in Classical Antiquity. Bloomington: Indiana Unive 1993.  0-253-33684-8. PALEK, Bohumil. Sémiotika. Praha: Karolinum, 1997. 80-7184-356-3. PEIRCE. Charles Sanders. Essential Peirce: Selected Philosophical Writings, I-II. Blooming University Press, 1992, 1998. 0-253-20721-5, 978-0-253-21190-3. PEIRCE. Charles Sanders. Essential Peirce: Selected Philosophical Writings, I-II. Blooming University Press, 1992, 1998. 0-253-20721-5, 978-0-253-21190-3. SAUSSURE, Ferdinand. Kurs obecné lingvistiky. Praha: Academia. 2007. 487 s. 978-80-200-156 Doporučená literatura: CRUSE, Alan. A Glossary of Semantics and Pragmatics. Edinburgh: Edinburgh University Press 13-978-0-7486-2111-8. DEELY, John. Introducing Semiotic: Its History and Doctrine. Bloomington: Indiana Universi DUCROT, Oswald, TODOROV, Tzvetan. Dictionnaire encyclopédique des sciences du langage. Par 480 s. 2-02-005349-7. ESBACH, Achim, TRABANT, Jürgen. (eds.), History of Semiotics (Foundations of Semiotics). P Amsterdam: John Benjamins Publishing Company, 1983. 90-272-3277-6. FOUCAULT, Michel. Slová a veci. Bratislava: Kalligram 2000. 80-7149-330-9. 978-80-257-0305 GVOŽDIAK. Vít. Základy sémiotiky. Olomouc: Nakladatelství UP 2015. SHORT, Thomas Lloyd. Peirce´s Theory of Signs. Oxford: Cambridge University Press 2009. ŠVANTNER, Martin et al. Stopování sémiotiky. Červený Kostelec: Nakladatelství Pavel Mervar ŠVANTNER, Martin-CHARVÁT, Martin-KARĽA, Michal. Archeologie znaku. Praha: Togga 2015. ****************************************************************************************** * Analytická filosofie I a II ****************************************************************************************** 1. Rozlíšenia: sémantika – pragmatika, ideálny jazyk – bežný jazyk. Na akých princípoch st sémantiky a na akých prístup pragmatiky? Z akých dôvodov kritizujú tzv. zástancovia teórií prístup teórií kladúcich dôraz na bežný jazyk a naopak? Demonštrácia a porovnanie ľubovoľn autorov (napr. raný a neskorý Wittgenstein, Russell a Austin apod.). 2. Artikulácia vzťahu jazyk – svet. Príklad logického atomizmu (B. Russell, L. Wittgenstei logické atómy? Akým spôsobom sú spojené s jazykom? Akú úlohu hrá myslenie? Porovnanie s in napr. utváranie významu v jazykových hrách (L. Wittgenstein) alebo v sieti presvedčení (W. holizmus). 3. Problém výrokov o identite. V čom spočíva problém informatívnosti výrokov o identite („ je Zornica“)? Čo zaručuje ich objektivitu? Ako rieši tento problém sémantická teória G. Fr (Rozpracovanie „sémantického trojuholníku“ na úrovni výrazov a viet. Ontologická povaha zm tvorba pojmov ako nesaturovaných funkcií a objektívna existencia myšlienok.) Povaha problé teórii priamej referencie. Analýza viet o identite („Walter Scott je autorom románu Waverl 4. Logický pozitivizmus a historicko-filozofické súvislosti jeho vzniku (nadväznosť na pre pozitivistické smery a na L. Wittgensteina). Spôsobu verifikácie – ako vymedzenie významu línia vedeckosti. Kritika verifikácie (problém aktuálnej možnosti verifikácie, problém seb atď.). 5. Vývoj teórií deskripcie – vznik otázky ako odpoveď na problém výrazov bez referenta („S francúzsky kráľ je holohlavý“). Zakotvenie problému v sémantickej teórii priamej referenci Logická analýza viet obsahujúcich deskripcie. P.F. Strawson a pragmatická kritika - výpove pravdivostnej hodnoty, presupozície ako predpoklady úspešnej výpovede. „Zjednotenie“ u K D rozdelenie na referenčné a atributívne použitie deskripcie. 6. Vlastné mená a mená pre prirodzené druhy. Konotácia a denotácia vlastných mien – základ J.S. Milla. Teórie, ktoré popisujú vlastné mená ako konotujúce (G. Frege, B. Russell, J. S ktoré popisujú vlastné mená ako priamo denotujúce (S. Kripke). Aké sú argumenty v prospech teórií? Ontologická otázka esencializmu. 7. Pragmatické analýzy jazyka. Rečový akt ako základná jednotka jazyka (J.L. Austin). Vyme performatív a konštatív. Ako sú vymedzené podmienky úspešných aktov? Aké súčasti rečového lokúcia, ilokúcia a perlokúcia? Intencionálna teória významu. Prečo a ako zakladá P. Grice teóriu na pojme mienenia? Ako je vymedzený prirodzený a neprirodzený význam? Ako s touto t konverzačné maximy a implikatúry (konvenčná a konverzačná)? 8. Otázka prekladu – objektívne (a relativizujúce) aspekty prekladu. Myšlienkový experimen prekladu (W.V.O. Quine), jeho predpoklady (behaviorizmus) a dôsledky (holizmus). Neurčitos neurčitosť referencie ako reflexia vlastností jazyka. Analýza prekladu z pohľadu ďalších t sémantika, logický atomizmus (hľadanie objektívnych medzijazykových prvkov). 9. Nesúmerateľnosť pojmových schém. Príklady relativizmu v dielach B. Whorfa, T. Kuhna a P čom spočíva daný relativizmus a aké má dôsledky na prax jednotlivých aktérov (kultúr, vedc a jeho kritika nesúmerateľnosti prostredníctvom kritiky samotného pojmu „pojmová schéma“. ****************************************************************************************** * Vizuální rétorika I a II ****************************************************************************************** 1./ Obrat k obrazu. Obraz-text. Metaobraz. Medusa efekt. (Mitchell). MITCHELL, W. J. T. Picture Theory. Essays on Verbal and Visual Representation, Chicago: Th Chicago Press, 1994.? MITCHELL, W. J. T., What Do Pictures Want? The Lives and Loves of Images. Chicago: Univers Press, 2006. MITCHELL, W.J.T. Slovo a obraz, in: Nelson R. S., Shiff R. (eds.), Kritické pojmy dejín um Slovart, 2004. s. 79-91. WORTH, S. (1991): Obrazy nemohou r?íkat ne. In: Sborník filmové teorie. Angloamerické stud s. 37-43. 2./ Zakázaný obraz. Tabu, kritika, cenzura. Ikonoklasmus. Ikona a modla. (Mondzain, Besanc BESANCON, A., Zakázaný obraz. Intelektuální dějiny obrazoborectví, Barrister and Principal MONDZAIN, M.-J. (2005): Image, Icon, Economy: The Byzantine Origins of the Contemporary Im Stanford: Stanford University Press.? MONDZAIN, M.-J. (2002): The Holy Shroud. How invisible hands weave the undecidable. In: La P., Iconoclash. Beyond the Image Wars in Science, Religion and Art. Cambridge: The MIT Pre FIŠEROVÁ, M. Obraz a moc. Rozhovory s francouzskými mysliteli. Praha: Karolinum.           3./ Vztah obrazu a vědění. Hybrid. Fakt a fetiš. Iconoclash. Kaskády obrazů. (Latour). Rež (Bryson, Jay). LATOUR, B.; What is Iconoclash? In: Latour, B., Weibel,P., Iconoclash. Beyond the Image Wa Religion and  Art. Cambridge: The MIT Press.     LATOUR, B. On the Modern Cult of the Factish Gods. Duke University Press 2009. BRYSON, N., Gaze in the Expanded Field. In: FOSTER, H. (ed.) (1988): Vision and Visuality. Press, s. 87-108. JAY, M.: Scopic Regimes of Modernity. In: FOSTER, H. (ed.) (1988): Vision and Visuality. S Press, s. 3-20. 4./ Dějiny umění jako selekce a montáž. Obraz-symptom. Přežívající obraz. Kontaktní magie Huberman). DIDI-HUBERMAN, G. Confronting Images. Pennsylvania: The Pennsylvania State University Pres DIDI-HUBERMAN, G. Invention of Hysteria. London: The MIT Press, 2003. DIDI-HUBERMAN, G. (2008): Images Inspite of All. Chicago: The University of Chicago Press. DIDI-HUBERMAN, G. Pred časom. Dejiny umenia a anachronizmus obrazov. Bratislava: Kalligram 5./ Sociální sémiotika. Řeč i písmo vzniká z obrazů. Multimodalita. Styl a design. (Kress, KRESS. G. (2010): Multimodality. A Social Semiotic Approach to Visual Communication. KRESS. G., VAN LEEUVEN, T. (2006): Reading Images. The Grammar of Visual Design. London: Routledge. VAN LEEUVEN, T. (2005): Introducing Social Semiotics. London: Routledge. VAN LEEUVEN, T., JEWITT, C. (2001): Handbook of Visual Analysis. London: Sage. 6./ Rétorika technických obrazů: malba vs. fotografie. Obraz a technika. (Benjamin, Merlea Flusser). BENJAMIN, W. Umělecké dílo ve věku své technické reprodukovatelnosti. In: Dílo a jeho zdro 1979. MERLEAU-PONTY, M. Oko a duch a jiné eseje. Obelisk, Praha 1971, (s. 7-34). FLUSSER, V.: Za filosofii fotografie. Praha: Hynek, 1994. FLUSSER, V.: Do universa technických obrazů. Praha: OSVU, 2001. 7./ Rétorika digitálního obrazu: 5 principů nových médií, konvergence, interaktivita, prod (Manovich, Bruns). BRUNS, A.: Blogs, Wikipedia, Second Life and Beyond: From Production to Produsage. New Yor 2008. MANOVICH, L., Principy nových médií, in: Dvořák, T. (ed.), Kapitoly z dějin a teorie médií 2010, s. 33-49. MANOVICH, L., The Language of New Media, London, The MIT Press 2001. MANOVICH, L., Software Takes Command. New York: Blossumbury 2013.