Témata k SZZ Sémiotika a lingvistika (pro imatrikulaci do roku 2016) ****************************************************************************************** * ****************************************************************************************** Tato státní zkouška je zaměřená na teorii a dějiny sémiotiky a vybraná témata z analytické požadovaných znalostí odpovídá tématům probíraným v rámci kurzů Úvod do sémiotiky, Dějiny Analytická filosofie I. a II. ****************************************************************************************** * Sémiotika ****************************************************************************************** 1. Popište základní charakteristiky teorie znaku v antice a vyberte si jeden směr, který b specifikujete: presokratici, „naznačování“ a věštecká tradice; hippokratická tradice (nutn sémiotický charakter lékařského usuzování); Platón a problém vztahu fysis a jazyka, specif nomos a fysis (dialogy Kratylos, Theaitétos, Faidros); Aristotelés: První analytiky a Réto teorie znaku, rozlišení tekmérion/eikos, enthyméma, usuzování prostřednictvím znaku ve tře figurách) a Peri Hermeneias (lingvistická teorie znaku, rozlišení sémeia / symbola); teori (pojem lekton, stoická ontologie a klasifikace znaků). 2. Popište základní charakteristiky teorie znaku ve středověku a pozdní scholastice vybert který blíže specifikujte: Augustinův obrat (signa naturalia/data), IV. kniha Sentencí Petr terministé (Petrus Hispanus, teorie signifikace a supozice) a modisté (Tomáš z Erfurtu: mo intelligendi, m. significandi), Roger Bacon. Barokní sémiotika J. Poinsota (znak jako rela esse), jezuité z Coimbry (Petrus Fonseca, Domingo de Soto). 3. Popište charakteristiky teorie znaku v renesanční tradici a novověku a vyberte si jeden blíže specifikujete. Vztah magie a sémiotiky (hermetický drift, Foucaultův důraz na episte mezi renesančním a novověkým pojetím representace), ozvěny aristotelismu v renesanci a nov sémiotice. Vznik termínu sémiotika v novověku (J. Locke), význam Logiky z Port Royal. Krit pojetí znaku (F. Nietzsche a teorie metafory, John Deely a kritika nominalistického pojetí 4. Popište dílo Ch. S. Peirce a jeho význam pro sémiotiku: faneroskopie a otázka kategoriz vztah sémiotiky a sémiosis. Znakové schéma, klasifikace a taxonomie znaků (raná a pozdní), de Saussureově koncepci. 5. Znáte některé aplikace Peircovy teorie? (např. v teorii vědy, filosofii práva atd.) Pop Formy usuzování: dedukce, indukce a abdukce (klasifikace podle způsobu reprezentace závěru sylogistických modů, fází zkoumání). Abduktivní inference a její aplikace (vyberte si jede blíže specifikujete: rétorika, teorie umění, logika, biosémiotika). Peircův pragmatismus ( a logika vědy). Srovnejte Peirceovo dělení sémiotiky na spekulativní gramatiku, formální l rétoriku s Ch. W. Morrisovou interpretací (syntaktika, sémantika, pragmatika). 6. D. F. de Saussure: vysvětlete jeho pojetí znaku, popište kontext vzniku obecné lingvist vztahu k sémiologii. Porovnejte principy syntagmatiky a paradigmatiky. V jakém vztahu je k pojem redundance? V čem spočívá výhoda strukturálně lingvistické analýzy? Kteří autoři a j syntagmatická a paradigmatická pravidla k definici a dělení vlastních systémů? (v rámci tz a poststrukturalismu). 7. Kodaňská škola, Louis Hjelmslev. Představte základní perspektivy a problémy důležité pr sémiotiku, popište Hjelmslevovu kritiku Saussureova systému. 8. Uveďte klasifikaci kódů na základě způsobu artikulace podle U. Eca, popište jeho teorii Vysvětlete Ecovo pojetí sémiosis ve vztahu k jiným autorům (zejm. k C. S. Peirceovi a J. D Představte hlavní problémy Ecovy Teorie sémiotiky, zhodnoťte jeho výhody a nevýhody vůči j 9. Popište vybrané problémy historiografie dějin sémiotiky, charakterizujte hlavní otázky vyberte si jeden směr, který blíže specifikujete: G. Manetti, A. Eschbach, J. Trabant, U. Foucault. 10. Aplikovaná sémiotika: vyberte si jednoho z probíraných autorů, představte základy jeho perspektivy a popište způsoby a možná úskalí aplikovatelnosti této perspektivy (např. Peir interpretantu a vizuální nebo audiální umění, U. Eco a jeho sociálně kritická sémiotika ma B. Latour a jeho aplikace sémiotiky v rámci teorie sítí, Ecova teorie kódů a možnosti její oblasti nových médií, Peircova teorie znaku v teorii argumentace apod.) POVINNÁ LITERATURA: DEELY, John. Four Ages of Understanding: The First Postmodern Survey of Philosophy from An the Turn of the Twenty-First Century. Toronto: University of Toronto Press, 2001. 0-8020-4 ECO, Umberto. Od stromu k labyrintu: historické studie o znaku a interpretaci. Praha: Argo 978-80-257-0305-2. ECO, Umberto. Teorie sémiotiky. Praha: Argo, 2009. 440 s. 978-80-257-0157-7 HJELMSLEV, Louis. O základech teorie jazyka. Praha: Academia 1972. MANETTI, Giovanni. Theories of the Sign in Classical Antiquity. Bloomington: Indiana Unive 1993.  0-253-33684-8. PALEK, Bohumil. Sémiotika. Praha: Karolinum, 1997. 80-7184-356-3. PEIRCE. Charles Sanders. Essential Peirce: Selected Philosophical Writings, I-II. Blooming University Press, 1992, 1998. 0-253-20721-5, 978-0-253-21190-3. PEIRCE. Charles Sanders. Essential Peirce: Selected Philosophical Writings, I-II. Blooming University Press, 1992, 1998. 0-253-20721-5, 978-0-253-21190-3. SAUSSURE, Ferdinand. Kurs obecné lingvistiky. Praha: Academia. 2007. 487 s. 978-80-200-156 Plus je třeba znát u specifických otázek, které si studující vybere alespoň jeden primární text. Doporučená literatura: ASHWORT, Earline J. The Tradition of Medieval Logic and Speculative Grammar, from Anselm t Seventeenth Century: A Bibliography from 1836 Onwards.  Toronto: Pontifical Institute of M 1978. 111 s. 0-88844-358-7. CRUSE, Alan. A Glossary of Semantics and Pragmatics. Edinburgh: Edinburgh University Press 13-978-0-7486-2111-8. DEELY, John. Introducing Semiotic: Its History and Doctrine. Bloomington: Indiana Universi 246 s. 0-253-20287-6. DUCROT, Oswald, TODOROV, Tzvetan. Dictionnaire encyclopédique des sciences du langage. Par 480 s. 2-02-005349-7. ESBACH, Achim, TRABANT, Jürgen. (eds.), History of Semiotics (Foundations of Semiotics). P Amsterdam: John Benjamins Publishing Company, 1983. 90-272-3277-6. FOUCAULT, Michel. Slová a veci. Bratislava: Kalligram 2000. 80-7149-330-9. 978-80-257-0305 SHORT, Thomas Lloyd. Peirce´s Theory of Signs. Oxford: Cambridge University Press 2009. ŠVANTNER, Martin et al. Stopování sémiotiky. Červený Kostelec: Nakladatelství Pavel Mervar ****************************************************************************************** * Analytická filosofie ****************************************************************************************** 1. Rozlíšenia: sémantika – pragmatika, ideálny jazyk – bežný jazyk. Na akých princípoch st sémantiky a na akých prístup pragmatiky? Z akých dôvodov kritizujú tzv. zástancovia teórií prístup teórií kladúcich dôraz na bežný jazyk a naopak? Demonštrácia a porovnanie ľubovoľn autorov (napr. raný a neskorý Wittgenstein, Russell a Austin apod.). 2. Artikulácia vzťahu jazyk – svet. Príklad logického atomizmu (B. Russell, L. Wittgenstei logické atómy? Akým spôsobom sú spojené s jazykom? Akú úlohu hrá myslenie? Porovnanie s in napr. utváranie významu v jazykových hrách (L. Wittgenstein) alebo v sieti presvedčení (W. holizmus). 3. Problém výrokov o identite. V čom spočíva problém informatívnosti výrokov o identite („ je Zornica“)? Čo zaručuje ich objektivitu? Ako rieši tento problém sémantická teória G. Fr (Rozpracovanie „sémantického trojuholníku“ na úrovni výrazov a viet. Ontologická povaha zm tvorba pojmov ako nesaturovaných funkcií a objektívna existencia myšlienok.) Povaha problé teórii priamej referencie. Analýza viet o identite („Walter Scott je autorom románu Waverl 4. Logický pozitivizmus a historicko-filozofické súvislosti jeho vzniku (nadväznosť na pre pozitivistické smery a na L. Wittgensteina). Spôsobu verifikácie – ako vymedzenie významu línia vedeckosti. Kritika verifikácie (problém aktuálnej možnosti verifikácie, problém seb atď.). 5. Vývoj teórií deskripcie – vznik otázky ako odpoveď na problém výrazov bez referenta („S francúzsky kráľ je holohlavý“). Zakotvenie problému v sémantickej teórii priamej referenci Logická analýza viet obsahujúcich deskripcie. P.F. Strawson a pragmatická kritika - výpove pravdivostnej hodnoty, presupozície ako predpoklady úspešnej výpovede. „Zjednotenie“ u K D rozdelenie na referenčné a atributívne použitie deskripcie. 6. Vlastné mená a mená pre prirodzené druhy. Konotácia a denotácia vlastných mien – základ J.S. Milla. Teórie, ktoré popisujú vlastné mená ako konotujúce (G. Frege, B. Russell, J. S ktoré popisujú vlastné mená ako priamo denotujúce (S. Kripke). Aké sú argumenty v prospech teórií? Ontologická otázka esencializmu. 7. Pragmatické analýzy jazyka. Rečový akt ako základná jednotka jazyka (J.L. Austin). Vyme performatív a konštatív. Ako sú vymedzené podmienky úspešných aktov? Aké súčasti rečového lokúcia, ilokúcia a perlokúcia? Intencionálna teória významu. Prečo a ako zakladá P. Grice teóriu na pojme mienenia? Ako je vymedzený prirodzený a neprirodzený význam? Ako s touto t konverzačné maximy a implikatúry (konvenčná a konverzačná)? 8. Otázka prekladu – objektívne (a relativizujúce) aspekty prekladu. Myšlienkový experimen prekladu (W.V.O. Quine), jeho predpoklady (behaviorizmus) a dôsledky (holizmus). Neurčitos neurčitosť referencie ako reflexia vlastností jazyka. Analýza prekladu z pohľadu ďalších t sémantika, logický atomizmus (hľadanie objektívnych medzijazykových prvkov) 9. Nesúmerateľnosť pojmových schém. Príklady relativizmu v dielach B. Whorfa, T. Kuhna a P čom spočíva daný relativizmus a aké má dôsledky na prax jednotlivých aktérov (kultúr, vedc a jeho kritika nesúmerateľnosti prostredníctvom kritiky samotného pojmu „pojmová schéma“. Pro studenty kteří nastoupili dřív: Otázky ke státní zkoušce Sémiotika a lingvistika najdete ve studijním systému [ URL "https studium/predmety/index.php?do=predmet&kod=YMM40PPZI"] . Ale pozor! Jedna sada otázek je pro magisterské studenty, kteří nastoupili do studia v roc druhá pro studenty, kteří studují od roku 2012 a později. Stáhněte si tedy správnou varian